Nejaky pokec...

Sú to nenároční, nevtieraví a vďační spoločníci. Čistote (okrem šteňacích mláčok) ich netreba vôbec učiť. Keď vidia mláku, alebo blato, decentne obídu, alebo keď sa nedá, počkajú až ich vezmete na ruky. Štekajú, len keď je to výnimočne treba, pričom sú veľmi odvážni. Nie sú agresívni, cudzích „strpia“ Je to náš najfotenejší člen domácnosti!
  Výska 25 cm, váha 7 Kg. Farba: hnedá s bielymi znakmi a troska čiernej (tricolor) Srsť: dlhá.
  Pozor! Kto nemá čas aspoň raz za týždeň kompletne prečesať, alebo niekoho, kto mu to urobí - nechovať!
Avšak, kto chce mať nevtieravého spoločníka, ktorý rozdáva okolo seba úsmev a nehu, ktorý presne vie, čo sa bude práve doma robiť, avšak väčšinu života prespí, ktorý vie, či môže spať s Vami v posteli, alebo nie, kto si nájde na neho aspoň hodinu denne, tak ten nech si ho určite kúpi!  

Jimy. Ten čierny pes si zaslúži aby som ho spomenul ako prvého. Pred pár rokmi vo večerných hodinách, priniesla dcéra (vtedy ešte mladé dievčatko), ušpinenú, chlpatú a neupravenú (blchavú a splstnatenú) čiernu guču niečoho, čo sa podobalo na psa. Našla ho túlať sa a hľadať niečo „pod zub“. Moja prvá reakcia bola – utratiť! Keď som sa ale pozrel do dcériných očí, dostala aj s manželkou jednodňový odklad. Do rána spal v maštali. Druhý deň ho dali do poriadku a išiel do bytu. A bol náš! Ešte jeden krát, asi po pol roku sa rozhodol, že sa stratí. Po týždni štekal pri našej bráne a povedal, že „už to nikdy viacej neurobí...“ Pred par rokmi sa rozhodol „zaútočil“ na 50kg kríženca (vlčiaka s čuvačom). Veterinár povedal, že do rána neprežije. Na našu veľkú radosť, sa mýlil!!!